Prvá novembrová nedeľa je v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Jasenová tradične venovaná Pamiatke posvätenia chrámu. Cirkevný zbor si tak každoročne pripomína udalosť z 1. novembra 1836, kedy bol posvätený novopostavený chrám Boží v Jasenovej. Postavenie chrámu Božieho bolo zároveň prvým krokom k osamostatneniu jasenovského cirkevného zboru od „cirkvi evanjelickej leštinskej“. Tatko sa skončil takmer 200 ročný vzťah, „ktorý pojil Jasenovú ako dcérocirkev k matkocirkvi – Leštinám.“
Tento rok teda ubehlo už 180. rokov od postavenia a posvätenia chrámu Božieho v Jasenovej a 178. rokov od osamostatnenia cirkevného zboru. Pri tejto príležitosti sa preto cirkevný zbor rozhodol zorganizovať slávnosť, ktorá mala byť vyjadrením vďaky Pánu Bohu za nepretržité fungovanie cirkevného zboru počas celého tohto obdobia.
Slávnosť začala slávnostnými službami Božími, za účasti vzácnych hostí ako aj členov domáceho cirkevného zboru. Pri vstupe do chrámu, v kroji, ako sa na Jasenovú patrí, vítali všetkých prítomných, Marek Žaškovský (domáci teológ na EBF UK v Bratislave) so sesternicou Ivetkou Hulekovou, členkou ľudového súboru v Jasenovej. Keďže sa v tomto roku podarilo zabezpečiť rekonštrukciu zvonov, na úvod zaznela Zvonkohra v podaní hudobného telesa z CZ Evanjelickej cirkvi a. v. v Poľsku Skoczow, ktorá nás akoby symbolicky zvolala k službám Božím. Báseň V jasenovskom kostolíku od Štefana Krčméryho, ktorý v Jasenovej navštevoval ľudovú školu, v podaní členky cirkevného zboru Zuzany Remkovej, nás hneď v úvode mala upriamiť na chrám Boží. Nasledovalo úvodné slovo brata zborového dozorcu Rajmunda Bradíka, ktorý poukázal na množstvo významných osobností celej našej cirkvi, ktoré sú spojené s históriou domáceho cirkevného zboru. Za všetkých spomeňme aspoň Ctiboha Zocha, ThDr.h.c. Jura Janošku, ThDr.h.c Jána Vladimíra Jamického, ThDr. Jana Beblavého, či Miloslava Krčméryho.
Potom nasledovalo privítanie hostí: brata generálneho biskupa Doc. PhDr. Miloša Klátika, PhD, s manželkou Mgr. Oľgou Klátikovou, námestnou farárkou na mieste osobnej tajomníčky generálneho biskupa.
Ďalšími vzácnymi hosťami boli sestra seniorka LOS, Mgr. Katarína Hudáková, brat seniorálny dozorca LOS, Ing. Peter Gärtner, brat konsenior LOS, Mgr. Marian Grega. Teší nás, že medzi hosťami bolo aj predsedníctvo CZ Leštiny, teda zboru, pod ktorý kedysi Jasenová patrila, sestra farárka Mgr. Jana Velebírová-Hudáková a sestra dozorkyňa Mgr. Mária Kořalníková. Slávnosti sa zúčastnili aj Mgr. Vladimír Kunovský, zborový farár z CZ z Veličnej, ktorý dva roky administroval cirkevný zbor a Mgr Ján Gdovin, zborový farár z CZ Betliar. Vzácnymi hosťami boli tiež pani Jakobyová, manželka po bývalom (už zosnulom) bratovi farárovi Štefanovi Jákobym a syn ôsmeho farára v cirkevnom zbore Pavla Pálku, Ing. Bohdan Pálka.
Prvou spoločnou piesňou bola pieseň z evanjelického spevníka č. 578 od P. O. Hviezdoslava, práve k pamiatke posvätenia chrámu, ktorý niekoľko rokov v cirkevnom zbore pôsobil ako zborový dozorca.
Kázňou Slova Božieho poslúžil brat generálny biskup, ktorý v kázni poukázal na históriu cirkevného zboru a spomenul významné osobnosti, ktoré tu pôsobili. Povedal, že je dobré si to pripomínať, „aby sme si uvedomili horlivosť a vytrvalosť našich predkov, to, že ich neodradili žiadne úskalia a prekážky, s ktorými museli bojovať. Je to pre nás povzbudením i motiváciou, aby sme si to dobré, čo sme od nich prijali, uchovali a zveľadili pre ďalšie generácie“. Podčiarkol, že chrám Boží však pre nás nesmie byť len vzácnym a pekným objektom a spomienkou na minulosť, ale má byť „srdcom nášho života“. Slovom Božím, ktoré sa zvestuje v našich chrámoch, má byť ovplyvnený duchovný život miest a dedín, naše kresťanské spoločenstvo, rodiny aj jednotlivci, lebo náš svet potrebuje ľudí vnútorne silných, nových, čestných, mravných − a tak ich formuje aj Božie slovo zaznievajúce v chrámoch Božích.
Po kázni slova Božieho nasledovalo ocenenie cirkevných predstaviteľov: bývalého zborového dozorcu Milana Tuturu a bývalého kurátora Samuela Bocku. Ocenenie prevzali z rúk brata generálneho biskupa a sestry seniorky. Nasledovali príhovory: za Liptovsko-oravský seniorát sa prihovoril brat seniorálny dozorca Ing. Peter Gärtner a za CZ Leštiny zborová farárka Mgr. Jana Velebírová-Hudáková. Po príhovore sestry farárky zaspieval spevokol z Leštín.
Po službách Božích sme spoločne vyšli pred chrám Boží, kde bol zasadený strom reformácie s poradovým číslom 180., teda s číslom výročia, ktorého sa náš chrám dožil. Nie náhodou, sme pri sadení spievali pieseň z evanjelického spevníka č. 442, teda pieseň založenú na motívy prvého biblického žalmu, ktorého text hovorí, že človek, ktorý má záľubu v zákone Hospodinovom, bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie. Tento strom nám tak má vždy pripomínať, že len ak budú naše životy zasadené v Božom slove, s ktorým sa práve na bohoslužbách v chráme Božom stretávame, môže skrze Ducha Svätého rásť aj naša viera a prinášať svoje ovocie. Toto nám má pripomínať okrasná jabloň, ktorá bola zasadená. Strom zasadili brat generálny biskup, sestra seniorka, brat konsenior, ako aj prítomní bratia farári a sestry farárky, zboroví predstavitelia a funkcionári, a tiež dve menšie deti.
Pre pozvaných hostí a domácich cirkevných predstaviteľov nasledoval slávnostný obed, pred ktorým sa pomodlila manželka brata generálneho biskupa Mgr. Oľga Klátiková. Trocha netradične sme o prípitok poprosili sestru seniorku LOS Mgr. Katarínu Hudákovú, ktorá v krátkom príhovore poďakovala všetkým tým, ktorí budovali a budujú tento náš cirkevný zbor.
Po obedňajšej prestávke nasledoval aj poobedňajší program, ktorým sme si chceli pripomenúť aspoň niektoré udalosti zo života cirkevného zboru v minulosti. V šiestich kratších blokoch, v dobových šatách a s hereckým prednesom pritom poslúžil ďalší jasenovčan hoci nie rodený, ale už zakorenený Mgr. Martin Nosál, PhD. (doktorand na teologickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe). Priblížil nám počiatky zboru, príchod prvého farára, udalosti zo života ďalších farárov, obdobie vojen, ako aj opravu chrámu Božieho. Materiál spracovali a pripravili zborový dozorca Rajmund Bradík a PhDr. Beata Brašeňová. Pomedzi jednotlivé vstupy zaznievali skladby v krásnom podaní už spomenutého zvončekového hudobného telesa z CZ Evanjelickej cirkvi a. v. v Poľsku Skoczow, vďaka ktorým mohli počuté slová doznievať v našej duši. Neostalo ale len pri histórii a krásnej hudbe, ale v nadväznosti na prednesené úryvky, zazneli v závere aj duchovné posolstvá a výzvy pre nás dnes. Ako členovia cirkevného zboru si totiž prajeme, aby o nás platili slová biblického verša, ktorý slúžil ako motto slávnosti: „A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ 1 Pt 2,5
Kiež si teda aj v našom zbore Pán Boh buduje živý duchovný dom.